default_mobilelogo

Vladislav Grešlík vo svojej knihe Ikony Šarišského múzea v Bardejove píše:

Prvý rad ikonostasu je umiestnený najnižšie a predstavuje obdobie Starého Zákona. Druhý hlavný rad ikon ikonostasu tvoria štyri veľké ikony. Od severu na juh je to ikona u nás veľmi uctievaného sv. Mikuláša, ikona Bohorodičky, Krista a vedľa južných diákonských dverí ikona patrocínia chrámu (patróna - pokroviteľa-ochráncu).

Bohorodička Hodegétria

Sprevádzajúca na cestách. Jej zobrazenie patrí k najčastejším obrazom predstavujúcim Bohorodičku. Najstaršie zobrazenia sa nachádzajú v Rabulovom evanjeliári (okolo roku 586) zo Zagby pri Eufrate, na freske apsidy kláštora sv. Apolóna v Bawite (Egypt, 6.-7. stor.). Podľa tradície vzorom pre kompozíciu bol jeden z obrazov namaľovaných sv. Lukášom Evanjelistom. Po čase obraz preniesli do kláštora Ton Hodégon v Konštantinopole, kde po dobytí mesta Turkami sa jeho stopa stratila.

Pridať komentár (0 Komentárov)

Ikona - z gréckeho slova eikon -> obraz.

Podľa Pseudodionysia Areopagita, byzantského autora žijúceho asi v 5. storočí, je ikona zviditeľnením neviditeľného, lebo sa ňou zobrazuje neviditeľný duch prebývajúci vo viditeľnom tele. Najstaršie známe ikony pochádzajú zo 6. storočia. Spájajú sa s kláštorom sv. Kataríny na hore Sinaj. Tieto pamiatky nesú ešte výrazné stopy tradícií neskorohelenistickej maľby.

Pridať komentár (0 Komentárov)

Ikonostas (gr. eikón - obraz a stásis - pozícia, umiestnenie) je stena s ikonami, ktorá v cerkvi (gréckokatolíckom resp. pravoslávnom chráme) delí časť pre veriacich od svätyne (presbytéria alebo sanktuária) – časti pre kňaza. Ikonostas symbolizuje nebo, miesto prebývania Boha.

Pridať komentár (0 Komentárov)