default_mobilelogo

Vladislav Grešlík vo svojej knihe Ikony Šarišského múzea v Bardejove píše:

Prvý rad ikonostasu je umiestnený najnižšie a predstavuje obdobie Starého Zákona. Druhý hlavný rad ikon ikonostasu tvoria štyri veľké ikony. Od severu na juh je to ikona u nás veľmi uctievaného sv. Mikuláša, ikona Bohorodičky, Krista a vedľa južných diákonských dverí ikona patrocínia chrámu (patróna - pokroviteľa-ochráncu).

Bohorodička Hodegétria

Sprevádzajúca na cestách. Jej zobrazenie patrí k najčastejším obrazom predstavujúcim Bohorodičku. Najstaršie zobrazenia sa nachádzajú v Rabulovom evanjeliári (okolo roku 586) zo Zagby pri Eufrate, na freske apsidy kláštora sv. Apolóna v Bawite (Egypt, 6.-7. stor.). Podľa tradície vzorom pre kompozíciu bol jeden z obrazov namaľovaných sv. Lukášom Evanjelistom. Po čase obraz preniesli do kláštora Ton Hodégon v Konštantinopole, kde po dobytí mesta Turkami sa jeho stopa stratila.

Ikony s jej zobrazením boli v Byzancii veľmi uctievané. Typ Hodegétrie s trojročným, zvyčajne na ľavej ruke sediacim žehnajúcim Kristom so zvitkom v ľavej ruke bol neskôr rozpracovaný do viacerých ikonografických variantov v krajinách tesne spojených s byzantskou kultúrou.

Na východnom Slovensku k najznámejším patrí Bohorodička Klokočovská (pred rokom 1690) a Bohorodička Póočska (1676).

Vrchný odev zdobia zvyčajne tri hviezdy ako symbol panenskosti Bohorodičky. Ikony Bohorodičky Hodegétrie z Balkánu, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a východného Slovenska majú niekedy v hornej časti umiestnených Archanjela Michala a Gabriela, prípadne po stranách prorokov alebo apoštolov doplnených rodičmi Joachimom a Annou.

 

Rovne

Bohorodička Hodegétria z Rovného (okr. Svidník) z roku 1550 - 1580, z drevenej cerkvi sv. Dimitrija

 

 

Kristus Pantokrátor

Ikonografický typ Krista Pantokrátora vyjadruje v ľudskej podobe stelesneného Syna, Boží Majestát Stvoriteľa a Vykupiteľa. Zobrazovaný je ako sedí na tróne (Deésis, Posledný súd, Spasiteľ v sláve), alebo stojí. Existuje veľký počet variantov zobrazenia Krista Pantokrátora, ktoré sa od seba líšia významom gesta pravej ruky (žehnajúce, rečnícke, učiteľské a pod.), umiestnením, kompozíciou jednotlivých častí tela a celkovým výrazom tváre, ktorý sa z prísneho Vševládcu (zobrazenia v kupolách byzantských chrámov) postupne premenil na milosrdného a odpúšťajúceho Krista.

Najstaršia známa ikona Krista Pantokrátora pochádza zo 6. storočia z kláštora sv. Kataríny na hore Sinaj. Na najzápadnejšom území východných Slovanov a na východnom Slovensku sa takéto pamiatky zachovali až z 15. storočia.

 

Kristus Pantokrátor z Nižného Hrabovca (okres Vranov nad Topľou) okolo roku 1800.

 

 

 

Kráľovske (cárske) dvere

Dvojkrídlové kráľovské dvere sú strednými dverami ikonostasu, hore s plochým dreveným baldachýnom, po stranách zvyčajne s vyobrazením sv. Bazila Veľkého a sv. Jána Zlatoústeho. Slúžia ako slávnostný vstup do svätyne chrámu, do Kráľovstva Božieho. Kráľovske dvere sú prístupné iba liturgicky oblečenému kňazovi (svjaščenikovi).

Vyobrazenia zodpovedajú symbolickému významu otvárajúceho sa vstupu do tajomstva Božieho Zjavenia a Vykúpenia. V hornej časti dverí je Zvestovanie, pod ním sú štyria evanjelisti. Pod sv. Archanjelom Gabrielom je zvyčajne sv. Ján a sv. Lukáš, pod Bohorodičkou sú vyobrazení sv. Marek a sv. Matúš. Od konca 17. stor. je na cárskych dverách často zobrazený Jesseho strom, kde namiesto evanjelistov sú králi (Dávid, Šalamún a iní) a s Jessem v dolnej časti symbolizujú Kristov rodokmeň.

 

Matysova

Cárske (kráľovske) dvere z cerkvi z Matysovej (teraz v skanzene v Starej Ľubovni) z 2. pol. 17. storočia

 

 

Svätý Mikuláš

Biskup (episkop) a divotvorca bol pre svoju dobročinnosť a zázraky uctievaný ešte za života. O jeho skutočnom živote vieme veľmi málo. Narodil sa okolo roku 270, pravdepodobne v Patare na južnom pobreží Malej Ázie. Bol biskupom v Myre v Lýkii (dnes Dembre v južnom Turecku). Zomrel približne medzi rokmi 345 a 352. Pochovali ho v myrskom chráme, odkiaľ jeho telesné pozostatky roku 1087 previezli do prístavného mesta Bari v Taliansku.

U východných Slovanov sa stal patrónom pocestných a námorníkov a mal ochraňovať pred požiarmi a vlkmi. Od najstaršieho známeho zobrazenia sv. Mikuláša z hory Sinaj z konca 10. stor. sa vyskytuje v rôznych variantoch. Najčastejšie stojí buď sám, alebo spolu s Kristom, Bohorodičkou a ďalšími svätými, alebo ako polo-postava s biskupskou mitrou i bez nej. Zriedkavejšie sú ikony so zobrazením samotnej hlavy sv. Mikuláša. Postavu sv. Mikuláša často doplňujú výjavy z jeho života a zázrakov. Aj na východnom Slovensku sa nachádzajú viaceré ikony s výjavmi okolo hlavnej postavy v tvare písmena u (Rovné, Dubová), v stĺpci po oboch stranách (Príkra, Šemetkovce), alebo v dolnej časti pri nohách svätého (Dobroslava).

 

svätý Mikuláš z cerkvi sv. Dimitrija z Rovného (okr. Svidník) z roku 1540 - 1560

 

 

 Ikony patrocínia chrámu (patróna - pokroviteľa, ochráncu) sú popísané v ďalšej časti (Ikony ikonostasu II).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zdroj: Ikony Šarišského múzea v Bardejove, Vladislav Grešlík, ARS MONUMENT, 1994

        cerkovky.eu